Ako sa len prinútiť niečo robiť...

Poznáme to.. Po zime je konečne vonku krásne, slnko svieti, je teplo, myslím tak teplo, že človek môže sedieť na zemi na deke, vyhrnúť si nohavice a nasávať pórmi slnečné lúče...

A akurát v tomto období sa mi zvykne nakopiť najviac roboty, začína skúškové, preteky detí, blížia sa vystúpenia, chcelo by to začať s jarným upratovaním... proste a jasne, UFF..

Nie je kedy, nie je ako, a ešte sa človeku aj nechce. Len sedieť a nič nerobiť - toť má predstava :)
Učenie do školy sa stáva nočnou morou, aj keď sa jedná o pomerne ľahké skúšky. Človek začína DELIŤ..
Delenie v mojom prípade, čo sa týka školy znamená, napríklad: mám sa naučiť 30 strán, mám na to týždeň..

DELENIE:
1.deň - spracovávam poznámky (vôbec pritom nezáleží na tom, že poznámky už mám odniekiaľ zohnané.. to je fuk. Ak poznámky už mám, tak proste robím poznámky z poznámok... a tak ďalej - pokiaľ sa z povedzme 30 strán nestane takých 5-10)
2.deň - robím plán (mám už po novom 10 strán.. a začína sa delenie: 10 deleno 6 dní = to máme 2 strany na deň a šiesty deň sa bude opakovať a robiť ťahák)
3.deň - robím všetko možné aj nemožné len aby som sa akože nestihla dostať až k učeniu (drhnem miesta, o ktorých existencii som doteraz ani netušila, kúpem psa, triedim skrine.. a ďalšie iné zbytočnosti)
4.deň - večer sa dostávam k učeniu, nechce sa mi, nejde to, naučím sa ledva 2 strany (aj to viem, že zajtra z tých dvoch strán budem vedieť sotva polovicu vlastnými slovami ako tak zreprodukovať)
5.deň - v lepšom prípade si to pamätám a naučím sa povzbudená ďalšie dve strany (v horšom prípade si nepamätám skoro nič, teda sa učím opäť to isté)
6.deň - s hrôzou zisťujem, že neviem ani polovicu.. začína ma chytať depresia (už sa neučím, aj tak by to nemalo zmysel)
7.deň - som z mierená s tým, že nič neviem, to čo som sa aj učila sa mi zlialo všetko do jednej veľkej mláky, píšem ťahák, pre istotu ho robím trikrát, každý v inom tvare a v inej veľkosti písma, aby som bola pripravená na akýkoľvek scenár..
Písomka - profák nás má na háku, všetko opíšem, čo nemám na ťaháku opíšem od vedľajšieho spolutrpiteľa, po písomke si nadávam prečo som sa tak zbytočne stresovala, robila prípravy, snažila sa učiť a sľubujem si, že už nikdy viac...

Delenie - to je moje - aj tak viem, že sa mu opäť nevyhnem :)