My ženy v istom veku začneme túžiť po deťoch, veď prečo nie...? Keď na to máme podľa nášho názoru už čas, máme akurátny vek, máme záujem :), máme zázemie, máme partnera (teda potenciálneho otca budúceho dieťaťa), chuť, a samozrejme uvedomujeme si, čo to obnáša a sme ochotné to absolvovať...
No to čo občas nemáme, ako je to aj v mojom prípade, je ochotný partner. Môj partner totiž deti nechce, nech hovorí čo chce, ja viem, že je to všetko len zámienka, ako to odsúvať.. "Zlatko ešte nemôžeme mať deti, ešte sme nedostavali dom", alebo "zlatko ešte to nejde, ešte si si neužila život, si ešte mladá", "nemôžeme mať deti, kým si si ešte nedokončila školu", "ja ešte deti nechcem".... a tomu podobné..
Myslím, že ak by sa mohli pozrieť chlapi do budúcnosti, a uvideli by svoje deti (to už je jedno v akom veku), svoj názor na rodičovstvo by zmenili... Je to len o predstavivosti, chlapi ju asi majú menšiu, alebo že by nevedeli snívať... Nie v tom to nebude, snívať vedia.. o autách, o ženách, ... iných blbostiach..
Keby videli svoje deti v budúcnosti a videli aj ich deti, teda svoje vnúčence - proste videli by čo dokázali, koľkým ľudom dali život, boli by hrdí.. Tak prečo si tento pocit nevedia predstaviť už teraz? prečo to nechcú tiež? Lebo sú to zbabelci!
Boja sa zodpovednosti, straty súkromia, voľnosti, pokakaných plienok...
Ako ich len toho strachu zbavíme??? Že by terapia? :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára