Vlasy, Vlasy, Vlasy ...

Ak chcete mať pekné vlasy, je treba sa o ne starať a dbať na to, aby neboli zbytočne zaťažované. Ak ich chcete mať denno-denne krásne a zdravé, mali by ste poznať zopár jednoduchých rád.

Treba si pamätať, že takmer za všetkými zmenami, ktoré sa v našom tele udejú, stojí strava, vitamíny a minerály. K tým najdôležitejších, ktoré by v našom jedálničku určite chýbať nemali, patria:

• lipidy obsiahnuté v tukoch a olejoch (panenský olivový olej, olej z dyňových semienok, olej z orechov alebo konopný olej, z živočíšnych tukov, najmä z tučnejších druhov rybiek, ako je lotos, tuniak či makrela)
• keratín (túto potrebnú aminokyselinu doplníte konzumáciou rýb, ryže, kvalitného mäsa, vajec a mliečnych výrobkov, strukovín)
• minerály (draslík, horčík, chróm, jód, kremík, mangán, železo, zinok, vápnik, síra, selén, meď)
• vitamíny (A, C, E, H, vitamíny B-komplexu).

 

 Masky na vlasy, ktoré určite stoja za povšimnutie:

• Medovo - mliečna maska na suché vlasy - zmiešajte 1 PL medu a 1 šálku teplého mlieka. Vmasírujte do vlasov a nechajte pôsobiť 15 minút. Potom vlasy opláchnite.
• Maska na hnedé vlasy, ktorá im dodá lesk - zmiešajte šálku silnej zrnkovej kávy s dvoma žĺtkami. Naneste na suché vlasy, zakryte fóliou a nechajte 20 minút pôsobiť. Napokon vlasy opláchnite vlažnou vodou. (Pozor blondíny nepoužívajte!)
• Na jemné a tenké vlasy sa odporúča - pravidelne ošetrovať vlasy brezovou vodou, ktorou masírujeme pokožku hlavy. Nechávame pôsobiť 3 - 5 minút a následne dôkladne opláchneme.
• Proti lupinám - do kondicionéru si pridajte za hrsť mätových alebo čajovníkových lístkov, alebo pár kvapiek čajovníkového oleja. Takto upravený kondicionér nechajte pôsobiť 20 minút.
• Na lámavé vlasy - šálka piva a 1 vajce zmiešame, nanesieme na vlasy a zľahka vtrieme. Zábal necháme pôsobiť 30 minút, potom zmyjeme šampónom a dobre prepláchneme vodou. 
• Na mastné vlasy - aplikujte na vlasy zábal z kefíru, nechajte pôsobiť 30 minút a opláchnite, ideálne je keď kefír opláchnete kyslou vodou (voda zriedená s octom alebo citrónovou šťavou).

Vlasy sú korunou ženskej krásy a je potrebné sa o ne patrične starať, takže ženy hor sa do toho :)

Koláč s pudingom a čučoriedkami

Ingrediencie:

80 dkg kúpeného lístkového cesta,

12 ks cukrárskych dlhých piškót,  

marhuľový džem,  

hnedý cukor,

čučoriedky (zmrznuté), 

3/4 l mlieka,

2 vanilkové pudingy, 

maslo na vymazanie plechu.

Postup:

1. cesto si položíme na dno maslom vymazaného plechu  (30x20 cm), vymastiť aj okraje. Zdvihneme okraje. Cesto potrieme džemom a rozložíme piškóty, aby mali medzi sebou medzery. Urobíme si puding, osladíme ho podľa chuti a ešte teplý nalejeme medzi piškóty. Na puding poukladáme čučoriedky a zatlačíme do pudingu. Zvyšok  pudingu roztrieme na koláč a prikryjeme druhov časťou cesta. Potrieme vajíčkom a dáme piecť do trúby: vyhriatej na 190° pečieme 7min. nižšie a po 7 min. 18 min. vyššie (stred). Koláč necháme dobre vychladnúť.

Doba pečenia 20-25 min cca.

Ako sa len prinútiť niečo robiť...

Poznáme to.. Po zime je konečne vonku krásne, slnko svieti, je teplo, myslím tak teplo, že človek môže sedieť na zemi na deke, vyhrnúť si nohavice a nasávať pórmi slnečné lúče...

A akurát v tomto období sa mi zvykne nakopiť najviac roboty, začína skúškové, preteky detí, blížia sa vystúpenia, chcelo by to začať s jarným upratovaním... proste a jasne, UFF..

Nie je kedy, nie je ako, a ešte sa človeku aj nechce. Len sedieť a nič nerobiť - toť má predstava :)
Učenie do školy sa stáva nočnou morou, aj keď sa jedná o pomerne ľahké skúšky. Človek začína DELIŤ..
Delenie v mojom prípade, čo sa týka školy znamená, napríklad: mám sa naučiť 30 strán, mám na to týždeň..

DELENIE:
1.deň - spracovávam poznámky (vôbec pritom nezáleží na tom, že poznámky už mám odniekiaľ zohnané.. to je fuk. Ak poznámky už mám, tak proste robím poznámky z poznámok... a tak ďalej - pokiaľ sa z povedzme 30 strán nestane takých 5-10)
2.deň - robím plán (mám už po novom 10 strán.. a začína sa delenie: 10 deleno 6 dní = to máme 2 strany na deň a šiesty deň sa bude opakovať a robiť ťahák)
3.deň - robím všetko možné aj nemožné len aby som sa akože nestihla dostať až k učeniu (drhnem miesta, o ktorých existencii som doteraz ani netušila, kúpem psa, triedim skrine.. a ďalšie iné zbytočnosti)
4.deň - večer sa dostávam k učeniu, nechce sa mi, nejde to, naučím sa ledva 2 strany (aj to viem, že zajtra z tých dvoch strán budem vedieť sotva polovicu vlastnými slovami ako tak zreprodukovať)
5.deň - v lepšom prípade si to pamätám a naučím sa povzbudená ďalšie dve strany (v horšom prípade si nepamätám skoro nič, teda sa učím opäť to isté)
6.deň - s hrôzou zisťujem, že neviem ani polovicu.. začína ma chytať depresia (už sa neučím, aj tak by to nemalo zmysel)
7.deň - som z mierená s tým, že nič neviem, to čo som sa aj učila sa mi zlialo všetko do jednej veľkej mláky, píšem ťahák, pre istotu ho robím trikrát, každý v inom tvare a v inej veľkosti písma, aby som bola pripravená na akýkoľvek scenár..
Písomka - profák nás má na háku, všetko opíšem, čo nemám na ťaháku opíšem od vedľajšieho spolutrpiteľa, po písomke si nadávam prečo som sa tak zbytočne stresovala, robila prípravy, snažila sa učiť a sľubujem si, že už nikdy viac...

Delenie - to je moje - aj tak viem, že sa mu opäť nevyhnem :)

Prečo chlapi nechcú deti?

My ženy v istom veku začneme túžiť po deťoch, veď prečo nie...? Keď na to máme podľa nášho názoru už čas, máme akurátny vek, máme záujem :), máme zázemie, máme partnera (teda potenciálneho otca budúceho dieťaťa), chuť, a samozrejme uvedomujeme si, čo to obnáša a sme ochotné to absolvovať...

No to čo občas nemáme, ako je to aj v mojom prípade, je ochotný partner. Môj partner totiž deti nechce, nech hovorí čo chce, ja viem, že je to všetko len zámienka, ako to odsúvať.. "Zlatko ešte nemôžeme mať deti, ešte sme nedostavali dom", alebo "zlatko ešte to nejde, ešte si si neužila život, si ešte mladá", "nemôžeme mať deti, kým si si ešte nedokončila školu", "ja ešte deti nechcem".... a tomu podobné..

Myslím, že ak by sa mohli pozrieť chlapi do budúcnosti, a uvideli by svoje deti (to už je jedno v akom veku), svoj názor na rodičovstvo by zmenili... Je to len o predstavivosti, chlapi ju asi majú menšiu, alebo že by nevedeli snívať... Nie v tom to nebude, snívať vedia.. o autách, o ženách, ... iných blbostiach..

Keby videli svoje deti v budúcnosti a videli aj ich deti, teda svoje vnúčence - proste videli by čo dokázali, koľkým ľudom dali život, boli by hrdí.. Tak prečo si tento pocit nevedia predstaviť už teraz? prečo to nechcú tiež? Lebo sú to zbabelci!
Boja sa zodpovednosti, straty súkromia, voľnosti, pokakaných plienok...

Ako ich len toho strachu zbavíme??? Že by terapia? :)

Psí miláčikovia ako zdroj pohybu a šťastia

Nie je nič lepšie ako spojiť príjemné s užitočným. Ak vlastníte psíka, tak je samozrejmé, že s ním treba chodiť pravidelne von. No pravidelné prechádzky neprospievajú len vášmu psíkovi, ale aj vám. Lenivosť je potvora, ale keď ju prekonáte, kľudne aj s pomocou vášho miláčika a vyrazíte na prechádzku, schudnete, rozprúdite si krvný obeh a vylepšíte náladu. Chôdza totiž dokáže zázraky! Nepoznám lepší spôsob ako sa ráno nabiť! Váš psík k vám viac priľne, bude kľudnejší - pretože bude vybehaný, vyvenčený, spokojný...

Moderný človek akoby stratil kontakt s prírodou. Žijeme síce pohodlnejším spôsobom ako niekoľko generácií pred nami, ale chýba nám pohyb. Nedostatok fyzickej činnosti spôsobuje zdravotné, ako aj psychické poruchy. Práve pes nás dokáže povzbudiť k telesnej aj duševnej aktivite. Pravidelné prechádzky so psom dodávajú človeku energiu a celkovo pôsobia na duševnú pohodu. Na čerstvom vzduchu rýchlejšie rozchodíme každodenné problémy, získame nadhľad nad vecou a prídeme na iné myšlienky. K tomu všetkému pohyb prospieva aj organizmu a štíhlej línii.

Kto iní, ak nie náš pes nás prinúti ísť von na prechádzku aj cez sychravé počasie, či husté sneženie, poprípade príšerné mrazy? Psík nie je príťažou, je našim "štartérom", štartuje - spúšťa nám dobrú náladu, jeho vitalita je nákazlivá ako vírus chrípky. Ak uvidíte, ako sa teší zo života, budete sa tešiť s ním. Jednoducho, pes vám dodá chuť žiť.